LGAN: Múdre rozhodnutie

Odborný seminár s týmto názvom mala v pláne zorganizovať firma Limagrain Central Europe SE v utorok 16. 11. 2021 v priestoroch hotela Tenis vo Zvolene. Vzhľadom na to, že okres Zvolen medzitým na covidovej mape Slovenska „sčernel“, podujatie zmenilo podobu a uskutočnilo sa v online podobe. Zo seminára sa stal webinár.

Na úvod predstavila manažérka komunikácie so zákazníkmi Ing. Milena Mařáková nového obchodného zástupcu firmy Limagrain Central Europe SE zodpovedného za divíziu obilnín, hrachu a ľanu Ing. Martina Štrbu. Po ňom si vzal slovo LGAN špecialista firmy Ing. Eduard Hanina, ktorý začal s prvou z dvojice svojich odborných prednášok. Venoval sa výsledkom pokusu Výzkumného ústavu živočíšné výroby v Prahe-Uhříněvsi, ktorý potvrdil preukázateľne vyššiu stráviteľnosť NDF hybridov s označením LGAN. Takto sa potvrdil výsledok cieleného šľachtenia spoločnosti Limagrain pri silážnych hybridoch kukurice. Na úvod skonštatoval, že v čase pandémie ochorenia COVID-19 by sa pre realizáciu pokusu ťažko hľadalo vhodnejšie pracovisko ako je pražský „výskumák“. Za zásadný problém výroby mlieka v podnikoch označil stav, keď zoo technická a agronomická služba neťahajú za rovnaký koniec povrazu. Na jednej lodi by nemali byť len zootechnik a agronóm, ale všetky zložky výroby v každom podniku, inak je takýto subjekt odsúdený minimálne na veľké problémy, v horšom prípade až na zánik. K tomu, aby bol na konci snaženia pracovníkov prvovýroby zisk prispieva svojim dielom aj firma Limagrain, ktorá im ponúka špeciálne šľachte-né osivo kukurice na siláž. Z výsledkov pokusu vyplýva, že testované hybridy prinášajú v priemere o 77000 € tržieb za mlieko navyše.
Firma Limagrain má už 44 rokov oddelené šľachtenie hybridov silážnej kukurice. Jej vlastníkmi sú totiž francúzski farmári, ktorí iniciovali tento trend preto, aby dostali do kŕmnych žľabov (resp. na kŕmne stoly) krmivo s vysokým obsahom stráviteľných živín. Od ro-ku 1996 bol autoritou ARVALIS prijatý systém hodnotenia stráviteľnosti vlákniny (systém DI-NAG). Od roku 1999 vytvorila firma Limagrain prémiový rad hybridov kukurice s prívlastkom Animal Nutrition (LGAN). Proces šľachtenia hybridov kukurice urýchlilo aj identifikovanie jej kompletného genómu (v roku 2000).

Slovenskí farmári produkujú len 1 % mlieka v rámci celej Európskej únie. Ak by u nás chov dojníc zanikol, Európska únia by to zrejme vôbec nepocítila. Samozrejme, my by sme to pocítili veľmi intenzívne. Preto by sme mali zvýšiť svoju konkurencieschopnosť, okrem iného, aj používaním moderných silážnych hybridov, ktoré poskytujú viac prirodzenej energie pre výživu dojníc. Potenciál pre rast konkurencieschopnosti pritom máme. Podľa údajov z kontroly mliekovej úžitkovosti za rok 2020 sa chovy holštajnského plemena priblížili úžitkovosti 10 000 kg mlieka za rok (chýbalo už len 270 kg). Rast priemernej mliekovej úžitkovosti pokračuje naprieč celou populáciou mliekových a kombinovaných plemien HD s výnimkou ohrozeného pinzgauského plemena. Podľa slov Ing. Haninu však máme stále rezervy v mnohých oblastiach manažmentu stád dojníc. Jedným z kritických bodov je dlhovekosť dojníc. Dojnice by mali v stádach vydržať výrazne viac ako 2,5 laktácie. Realita je však často iná. Na druhej strane treba povedať, že na Slovensku sú aj také chovy, ktoré dokážu skĺbiť vysokú mliekovú úžitkovosť s dlhovekosťou pohybujúcou sa medzi 3,5 a 4 laktáciami. Jednou z príčin, prečo majú dojnice nízku hodnotu dlhovekosti je podľa Ing. Haninu výskyt acidóz, najmä subklinických. Nízke pH bachora (pod 5,8) spôsobuje pokles trávenia vlákniny v ňom, čo obmedzuje kapacitu využiteľnosti živín z krmovín. Čo sa s tým dá robiť? Odpoveď je pomerne jednoduchá – nechajme kravu žrať zelené. Tým zeleným nemusí byť nevyhnutne vždy len tráva. My totiž nemáme podmienky ako v Holandsku, kde môže tráva rásť aj 10 mesiacov v roku. Mali by sme dať viac šancí kukurici. Kvalitnej kukurici. Tá je bohatým zdrojom energie i ďalších živín len vtedy, ak je vysoko stráviteľná. Túto podmienku spĺňajú hybridy s označením Limagrain Animal Nutrition. Prívlastok Animal Nutrition zabezpečuje kombináciou vysokého obsahu energie a stráviteľnosti zelenej hmoty a vysokú produkciu mlieka z jednotky plochy (a 1 kg sušiny) tejto jedinečnej krmoviny.
Pri rozhodovaní o tom, s kým bude firma Limagrain Central Europe SE spolupracovať pri overovaní výsledkov zahraničných i skorších domácich pokusov s produkčným potenciálom svojich silážnych hybridov (+0,5-3,2 kg za deň) zvažovala či si vyberie komerčné, alebo štátne laboratórium či pôjde o pracovisko vybavené NIRS prístrojmi, alebo vsadí na „klasiku“. Keďže najlepším a najobjektívnejším laboratóriom je bachor kravy, overovacia časť pokusu prebiehala v účelovom hospodárstve spomínaného VÚŽV na farme v Netlukoch (na východ od Prahy). Pokus prebiehal v „pandemických“ rokoch 2020 a 2021, keď sledovali produkčný potenciál 3 silážnych (LG 31.277, LG 31.235 a LG 31.268) a jedného „bioplynového“ hybridu (LG 31.272) oproti kontrole s FAO 280. Výsledky pokusu potvrdili závery skorších pokusov, keď používanie silážnych hybridov LGAN prinieslo zvýšenie dennej produkcie mlieka na dojnicu o 2 kg mlieka oproti kontrole.
Pokus začal v apríli 2020 výsevom hybridov pri medziriadkovej vzdialenosti 75 cm a výsevku 85 000 zŕn/ha. Zber kukurice prebiehal začiatkom septembra 2020 a časť rezanky zelenej hmoty bola analyzovaná chemicky po homogenizácii na veľkosť častíc 1 mm. Rovnaký rozbor sa vykonal aj z pokusnej maloobjemovej siláže z tejto rezanky. Tiež bola stanovená in vivo stráviteľnosť po homogenizácii na veľkosť častíc 2 mm. Dojnice, pri ktorých sa stanovovala stráviteľnosť in vivo boli bežnou súčasťou stáda bez akýchkoľvek „výhod“. Rozbor zelenej rezanky i po otvorení pokusných siláží potvrdil optimálny stav porastov v čase zberu. Podarilo sa dosiahnuť optimálny obsah sušiny. Rozmedzie tohto parametra sa v rámci použitých hybridov pohybovalo od 30 do 35 %. Šesťhodinová stráviteľnosť škrobu zelenej rezanky bola pri silážnych hybridoch minimálne 51,8-65,8 oproti 55,9 %; v prípade pokusných siláží bola omnoho vyššia (98,6-99,3 oproti 99,3 %). Dôvodom je fakt, že škrob naberá postupom času vodu a stáva sa stráviteľnejším. Navyše, zeín neviaže tak silno vlhké škrobové zrná ako v suchom stave a k vyššej stráviteľnosti škrobu prispieva aj kyslé prostredie siláže.
Hlavným cieľom pokusu bolo stanovenie stráviteľnosti NDF v pokusnej siláži z hodnotených hybridov. Vyhodnocovaná bola najmä stráviteľnosť za 24 hodín (51,7 – 56,9%). Pokusne bola stanovená aj SNDF za 48 hodín. Táto je síce vyššia, no podľa Ing. Haninu je to skôr teoretický údaj do štatistík. Vzhľadom na charakter trávenia kravy, keď to čo nie je strávené do 24 hodín po prijatí odchádza z tela ako nestrávený zvyšok – je údaj o 48-hodinovej strá-viteľnosti NDF len prejav potenciálu hybridu. Významné rozdiely v prospech silážnych hybridov s prívlastkom Animal Nutrition boli aj pri pokusných silážach pri 24-, aj pri 48-hodinovej stráviteľnosti NDF (55,4-56,9 oproti 47,5 %, resp. 72,9-78,0 oproti 66,4 %).

Dôležitosť výberu správneho hybridu silážnej kukurice demonštroval Ing. Hanina na príklade farmy so 400 dojnicami, kde po prechode na hybrid inej spoločnosti s „obdobnými“ parametrami klesla v priebehu 10 dní denná dodávka mlieka o 1 100 l (z 12 421 na 11 299 l). Ako sa dá takáto situácia vyriešiť? Možností je viac: Prvou z nich je prídavok „jadra“. Ten by však mohol spôsobiť vznik acidózy a následné skrátenie produkčného života. Druhým riešením je nákup by-passových kŕmnych doplnkov. Tie však zvyčajne neúmerne predražujú produkciu mlieka. Preto sa na farme radšej zmierili s o niečo nižšou dodávkou mlieka a rozhodli sa čakať na kukuričnú siláž z novej úrody vyrobenú z hybridov s logom LGAN. Ich vplyv sa isto prejaví (v čase webinára začínali túto novú siláž skrmovať), no v jesennom období to nie je jednoduché. Kde sa ukrýva zvýšenie príjmu na farme? Všetko sa odvíja od faktu, že každý percentuálny bod stráviteľnosti navyše prináša zvýšenie produkcie mlieka o 0,25 kg a zvýšenie príj-mu sušiny o 180 g. Pri zvýšení stráviteľnosti sledovaných silážnych hybridov v porovnaní s kontrolou v rozpätí 7,9 až 9,2 p. b. (1,98-2,35 l/kravu/deň)to predstavuje pri stáde 350 dojníc (z toho 300 dojených) s produkciou 30 l mlieka vyššie tržby na dojené kravy o 71 367-84 917 €/farmu/rok (pri cene 0,33 €/l mlieka) v porovnaní kontrolou. Tento stav môžeme dosiahnuť len skrmovaním kvalitnejšej siláže s garantovanou vyššou stráviteľnosťou NDF. Prepočet pre agronómov premieňa „cifru“ 76 800 € na farmu 350 dojníc pri výmere 100 ha silážnej kukurice potrebuje (85-90 – cez 100 – rozpätie) bonus na každý hektár vo výške 768 €/ha v extra tržbách mlieka za celý podnik.
Ing. Hanina na záver svojho vystúpenia skonštatoval, že pokus dopadol nad očakávania: Potvrdil, že efektivita objemových krmív je kľúčovým faktorom ziskovosti. Mlieko sa dá najlacnejšie nadojiť z objemových krmív. Agronóm môže ušetrené „jadro“ predať ako trhovú plodinu. Každý má nejaké sny – aj kravy. My by sme im mali splniť aspoň ten jeden: Aby mali kvalitné krmivo – tak nám budú schopné dať čo najviac mlieka pri zachovaní dobrého zdravia.

Produkcia mlieka začína na poli
Takéto motto mala prednáška produktového manažéra firmy Limagrain Central Europe SE Ing. Jiřího Matuša. Odpoveďou na kľúčovú otázku, ako vybrať správny balík osiva do sejačky ponúka firma Limagrain v podobe produktového radu Limagrain Animal Nutrition. V procese šľachtenia sa jej podarilo nájsť správny smer voľbou hybridov z horného kvadrantu grafu, v ktorom sa stretávajú požiadavky na vysokú stráviteľnosť vlákniny (DINAG, resp. dNDV) a obsah energie (najmä škrobu). Pri šľachtení silážnych hybridov sa, samozrejme, berú do úvahy aj čisto agronomické kritériá, ako napr.: úroda, ranosť, prispôsobivosť, zdravotný stav, poliehanie. Keďže v systéme slovenského ÚKSÚPu chýbajú niektoré údaje, Ing. Matuš použil pre demonštráciu vlastností silážnych hybridov LGAN databázu údajov českého ÚKZÚZu (ide o hybridy s FAO 260-280 – najvhodnejšie pre použitie v ŽV). Pohľad na kvalitný silážny hybrid v zmysle predchádzajúcich faktov hovorí, že hybrid LG 31.268 má síce „len“ 2. najvyšší výnos suchej hmoty, v databáze ÚKZÚZu má však vysokú hodnotu DINAG a dNDV). Hybrid, ktorý mal najvyššiu hodnotu výnosu má 2. najnižšiu hodnotu dNDV. Firma Limagrain používa na hodnotenie svojich silážnych hybridov index LGAN Milk+, ktorý je modifikáciou wisconsinského systému Milk 2006. Vzorec zohľadňujúci obsah a stráviteľnosť všetkých živín stanovuje tzv. efektivitu krmiva (teoretická produkcia mlieka z jedného hektára). Už pred 2 rokmi sme prezentovali, že hybrid LG 30.248 má podľa dát ÚKZÚZu produkčný potenciál 28 318 kg mlieka/ha. Vývoj sa však nezastavil ani v tejto oblasti, a tak najnovší zo silážnych hybridov (LG 31.268) má tento hektárový potenciál vyšší o 57 kg mlieka. Silážne hybridy LGAN poskytujú teda istotu úrod a kvality produkovanej hmoty každý rok.
Pri zostavovaní „balíka“ silážnych hybridov treba podľa Ing. Matuša dbať na to, aby vyfermentovaná siláž nevyzerala ako viacvrstvový hamburger, ale skôr ako jedno- maximálne dvojvrstový koláč. To znamená, že v jednej „jame“ by nemali byť naskladnené viac ako 2 hybridy silážnej kukurice. Cieľom – doslova Svätým grálom silážovania by mal byť obsah sušiny okolo 32 %. Vtedy je totiž v rezanke najvyššia stráviteľnosť vlákniny. Je v nej aj dostatok škrobu a vysoké množstvo cukrov. Oplatí sa čakať na vyšší obsah škrobu? Ani nie, prírastok obsahu škrobu je nasledovaný poklesom obsahu cukrov. Úbytok ich obsahu je rýchlejší ako prírastok obsahu škrobu – energetická hodnota takejto hmoty teda klesá. Ďalším rizikovým faktorom je pokles stráviteľnosti vlákniny v dôsledku „starnutia“ kukurice. Pri testovaní silážnych hybridov kladie firma Limagrain veľký dôraz na to, aby boli výsledky odskúšané v dobrých i horších podmienkach. Napríklad hybrid LGAN 31.217 (FAO 220) dáva v lepších podmienkach úrodu zelenej hmoty 63 t/ha a v horších podmienkach je to 45 t/ ha. Mierne lepšie výsledky v horších podmienkach poskytuje aj hybrid 31.277 s FAO 280 (okolo 49 t/ha). Novinkou v ponuke je hybrid LG 31.331 (FAO 340), ktorý dopĺňa diapazón produktov firmy v oblasti ranosti. Ide veľmi výnosný hybrid s vysokou stráviteľnosťou vlákniny. Ako zvyknú vravieť kolegovia Ing. Matuša: „LG 31.331 plní žľaby a trhá vemená kráv.“ Ide o špičku v oblasti obsahu energie. Je to v podstate posledný hybrid, ktorý nepatrí k typu zub. Ide o medzityp s pomalším uvoľňovaním škrobu zo zeínového matrixu. Z ďalších na našich trhoch dostupných hybridov uviedol Ing. Matuš hybrid LG 31.383 s FAO 370. Ako najdôležitejšie silážne hybridy pre slovenský trh spomenul Ing. Matuš štvoricu SHANNON (FAO 420), LG 31.479 (FAO 400), AAPOTHEOZ (FAO 500) a LG 31.558 (FAO 560). Ich prvou veľmi dôležitou vlastnosťou je to, že veľmi dobre zvládajú sucho (na západnom Slovensku sa osvedčili najmä hybridy AAPOTHEOZ a LG 31.558). Majú tiež veľmi solídny výnos zrna, tak ak sa farmárovi podarí naplniť „jamu“ a na poli zostane ešte nepokosená silážne kukurica, je možné ju použiť aj na produkciu zrnovej kukurice.
Pozitívnym príkladom dobrej spolupráce všetkých zložiek podniku je ZP Keblov v južných Čechách. Tu sa na popud tamojšej zootechničky rozhodli využiť hybrid LG 30.248 (FAO 240). V priebehu niekoľkých týždňov došlo k nárastu dennej „priemerky“ z 32 na 35 l. K obdobnému nárastu dennej produkcie mlieka (z 28 na 31 l za 2 mesiace) došlo neskôr aj v „sesterskom“ podniku Pivkovice, a. s. V školskom podniku brnianskej Mendelovej Veterinárnej univerzity v Kuníne sa k hybridom firmy Limagrain dostali cez výživárskeho poradcu. V hľadáčiku mali pôvodne francúzske hybridy, po konzultácii s českými predajcami začali úspešne používať hybridy určené pre miestny trh: Za všetko hovorí viac ako 53 t zelenej hmoty z hektára hybridu LG 31.277 FAO 280).
Ing. Matuš na záver zopakoval nutnosť ťahať za jeden koniec povrazu aj pri výrobe krmovín. Zootechnická i agronomická služba musia byť presvedčené, že niet inej cesty. Ak to tak nie je, musí byť jeden rázny manažér, ktorý presadí tento pohľad na produkciu kvalitných krmovín. Prínos investície do nákupu osiva silážnych hybridov firmy Limagrain, ktorých cena nie je prakticky v ničom odlišná od cien konkurencie, je jednoznačný. Pohybuje sa medzi 500-1 000 €/ha/rok podľa miesta ich použitia. Konečná výška prínosu je už len na samotnom farmárovi. Siláž môže skončiť v podstate dvomi spôsobmi – v mlieku, alebo v hnoji. Vyššia stráviteľnosť hybridov LGAN spôsobuje, že v bachore sfermentuje vyšší podiel a bude využitý na mlieko, ktoré nás všetkých platí a o trochu menej z nej zostane v podobe exkrementov do hnoja.
Po vystúpení Ing. Matuša sa ujal slova hlavný prednášajúci MVDr. Václav Osička – chovateľ a výživársky poradca. Jeho vystúpenie vám priblížime v samostatnom príspevku v prvom budúcoročnom vydaní Slovenského CHOVu.

AGRILITY
Ing. Eduard Hanina na záver predstavil systém diaľkovej predikcie termínu zberu kukurice pomocou digitálnej prognózy na základe snímok zo satelitov Sentinel 2 A a 2 B družice. Snímkovanie satelitmi umožňuje kontrolu pokrytia parcely porastmi plodín a keďže zvláda aj ich rozlíšenie, je využívané na kontrolu pestovania deklarovaných plodín na jednotlivých parcelách. Firma Limagrain pracuje na vývoji systému s názvom AGRILITY už viac ako 10 rokov. Ak pôjde všetko podľa predpokladov, rok 2022 by mal byť posledným skúšobným rokom. Družicové snímkovanie pracuje v 13 optických spektrách s rozlíšením 10×10 m (1 pixel). Úda-je o parcelách sú aktualizované každé 2-3 dni a systém je nastavený tak, že dokážu automaticky eliminovať neštandardné snímky (napr. v dôsledku nepriaznivého počasia). Systém AGRILITY zahŕňa niekoľko aplikácií, pre farmára je najzaujímavejšia aplikácia HARVEST, ktorá prináša odhad optimálneho termínu zberu. Okrem satelitných snímok je aplikácia „plnená“ údajmi o agronomických vlastnostiach pozemku, informáciami o použitých hybridoch a lokálnymi meteorologickými dátami (čo predstavuje momentálne najväčší problém). Mechanizmus výpočtu moduluje stav a vývoj porastov na parcelách. Pracovníci firmy Limagrain majú v tomto štádiu vývoja k dispozícii aj mobilnú verziu aplikácie.
Vlani testovali modul HARVEST v rôznych európskych štátoch na viac ako 19 000 ha vo viac ako 350 firmách. Na Slovensku išlo o 12 podnikov naprieč celou krajinou s testovanou výmerou viac ako 700 ha (16 pozemkov). Firma Limagrain chce pustiť systém AGRILITY na „svetlo sveta“ až keď si bude istá, že funguje bezchybne. Digitálna diaľková predikcia termínu zberu je vhodná osobitne pre subjekty, ktoré nemajú vlastné rezačky.
Ing. Hanina na tomto mieste zopakoval slová svojho kolegu Matuša, keď zdôraznil, že systém predikcie je nastavený na 32 % obsah sušiny. V tomto čase má kukurica najvyšší obsah pohotovej energie: Tá sa ukrýva nielen v škrobe, ale aj v cukroch. Tieto fakty sú odbornej verejnosti známe a potvrdil ich svojimi pokusmi aj popredný slovenský odborník MVDr. Tomáš Mitrík, PhD. Z pokusov, vykonaných na Slovensku zistil, že kukurica je energeticky najbohatšia pri obsahu sušiny 32,6 %. Sumárny obsah energie sa odvíja od maxima súčtu obsahu škrobu a cukrov, ktorý v tomto čase dosahuje 44,1 % (31,3 % škrobu a 12,8 % cukrov). S postupujúcim časom obsah škrobu síce stúpa, rapídne však klesá obsah cukrov a, navyše, klesá aj stráviteľnosť vlákniny. Ing. Hanina zároveň spomenul, že pri posudzovaní vývoja porastov „zo zeme“ je možné sledovať aj dozrievanie zrna. Tu však upozornil na dôležitosť odobratia priemernej vzorky, aby bol dosiahnutý výsledok reprezentatívny. Demonštroval aj simuláciu využitia systému AGRILITY: 20. 8. 2021 predikoval systém na dlhodobých priemerov počasia termín zberu o 9 dní. V prípade extrémneho vývoja počasia sa predikcia to môže meniť. Konkrétna predpoveď mala 3 z 5 hviezdičiek, čo predstavuje pomerne vysokú hodnotu jej spoľahlivosti. Systém indikuje rozdiely v jednotlivých častiach parcely: Umožňuje nielen farebné rozlíšenie jednotlivých štvorcov podľa obsahu sušiny, ale aj odlíšenie jednotlivých fenologických fáz plodiny. Manažérovi poskytuje možnosť rozhodnúť sa, z ktorého miesta začne kosenie danej parcely tak, aby počas jej zberu nedošlo k nežiaducemu prestarnutiu porastu na parcele. Je to dobré aj preto, aby manažér nemusel hľadať riešenie v podobe spracovania niektorých častí parciel na vlhké kukuričné zrno vo vyššej miere ako mal naplánované.
Ing. Hanina tiež ukázal praktický príklad sledovania vývoja obsahu sušiny kukurice v jednom podniku na južnom Slovensku. Miesto s najvyšším obsahom sušiny putovalo po parcele v priebehu 20-dňového sledovania do termínu optimálnej zrelosti. Preto je dobré, že systém poskytuje údaje v 2- až 3-dňovom intervale.

Tradičnou koncovkou prednášok Ing. Haninu býva konštatovanie: Silážujeme raz do roka a krmivo, ktoré získame slúži našim zvieratám ako hlavný komponent objemovej časti zmesnej kŕmnej dávky po celý zvyšok roka (niekedy aj dlhšie, pozn. redakcie). Preto sa treba správne rozhodnúť nielen pri výbere štádia zberu kukurice, ale aj načas pripraviť sklady a potrebnú techniku. Tomu pomáha spoľahlivá predikcia termínu zberu porastov silážnej kukurice, na príprave ktorej finišuje celý tím firmy Limagarin naprieč celou Európou. Ing. Hanina verí, že sezóna 2022 bude poslednou skúšobnou a že aj na Slovensku sa zvýši počet podnikov, ochotných testovať túto progresívnu službu. Jednou z posledných vecí, ktoré „dolaďujú“ pracovníci firmy Limagrain Central Europe SE je získavanie relevantných meteorologických údajov, najmä v podhorských oblastiach so zrážkovým tieňom, resp. na exponovaných svahoch otočených smerom k slnku. Existujúca sieť meteorologických staníc totiž nie vždy dokáže adekvátne pokryť tieto oblasti, čo skresľuje predikciu termínu kosby.

Spracoval Marián Dukes, Slovenský CHOV