Základná agrotechnika ozimného jačmeňa

Najvhodnejšími predplodinami sú síce bôbovité plodiny a olejniny, ale faktom je, že ozimný jačmeň sa väčšinou zaraďuje po inej obilnine. Za optimálny termín výsevu sa dlhodobo považuje vo vyšších polohách ZVO termín 10.– 20. september, v intenzívnejších polohách ZVO 15.–25. september, v RVO termín 20.–30. september v KVO potom termíny 25. september až 5. október. V posledných rokoch sa však často stretávame s posunutim optimálneho termínu bližšie ku koncu septembra, alebo až do októbra. V prípade dvojradových (sladovníckych) odrôd niekedy ešte neskôr.

Doporučené termíny sejby a výsevky pre konkrétnu odrodu sú uvedené u jednotlivých odrôd. Vzhľadom k teplejšej jeseni už často bežné ošetrenie porastov proti prenášačom viróz nestačí, a preto je vhodnejšie zvoliť niektorou z odrôd s rezistenciou voči BYDV, ako sú LG Zoro alebo LG Zorica. V prípade sladovníckych odrôd Marysell alebo Livada je dôležité kontrolovať výskyt prenášačov v jesennom období a v prípade nutnosti vykonať ich reguláciu.

Ošetrenie morforegulátormi a fungicídmi je potrebné prispôsobiť morfológii a genetike konkrétnej odrody a samozrejme predplodine, najmä pokiaľ je ozimný jačmeň zaradený po obilnine alebo kukurici. Väčšinou si pri pestovaní kŕmneho ozimného jačmeňa vystačíme s jednou aplikáciou širokospektrálneho fungicídu a s jedným regulačným zásahom.

V prípade sladovníckych odrôd sa už môže vyplatiť systém dvoch ošetrení fungicídom. Pre konkrétne doporučenie ošetrenia porastov prípravkami na ochranu rastlín kontaktujte chemické fi rmy či akreditovaných poradcov.

Hnojení

Ozimný jačmeň má relatívne dobre vyvinutý koreňový systém (zvlášť pri dodržaní op􀆟 málneho termínu sejby), a preto má dobré predpoklady pre vysoké využitie živín z pôdy. Normatív odberu živín jačmeňa ozimného na 1 tonu zrna a odpovedajúceho množstva slamy a koreňov je v priemere 26 kg dusíka (N), 5,7 kg fosforu (P), 24 kg draslíka (K) a 1,8 kg horčíka (Mg).

Celková dávka dusíka by sa u ozimného jačmeňa mala pohybovať v rozmedzí 60–120 kg N/ha. Vyššie dávky pôsobia na zvýšenie úrody iba nepatrne a väčšinou sú príčinou väčšieho poliehania porastov alebo vysokého obsahu NL v zrne v prípade sladovníckych odrôd. V posledných rokoch ozimný jačmeň dobre reaguje na jesenné hnojenie dusíkom v dávke do 30 kg N/ha, zvlášť pokiaľ je predplodinou obilnina.

Rozhodujúcu rolu vo výžive ozimného jačmeňa zohráva regeneračné prihnojenie, pretože už skoro na jar je ozimný jačmeň vývojovo veľmi ďaleko a je potrebné podporiť tvorbu zárodkov klasov a celkovo posilniť rastliny po zime. Táto dávka dosahuje až 60 % celkovej dávky N, teda 40–70 kg N/ha. Produkčná dávka (na začiatku stĺpkovania) robí v priemere 20–50 kg N/ha. Pokiaľ bola aplikovaná vyššia regeneračná dávka alebo je zistená dostatočná zásoba anorganického dusíka v pôde, je možné produkčnú dávku vynechať. Kvalitatívne prihnojenie dusíkom (v období začiatkom klasenia) sa väčšinou nevykonáva ani u kŕmnych odrôd - na zvýšenie úrody táto dávka výrazný vplyv nemá aj keď môže mať pozitívny vplyv na nutričnú hodnotu kŕmneho jačmeňa (zvyšuje obsah bielkovín v zrne). Nežiadúci je tento efekt spravidla u sladovníckych odrôd.