Základná agrotechnika ozimnej pšenice • LGSeeds SK

Najvhodnejšími predplodinami zostávajú bôbovité plodiny (najmä hrach, ďatelina, sója, lucerna, …) potom olejniny (predovšetkým repka, mak, prípadne slnečnica). Vzhľadom k celkovej ploche pšenice sa pestovatelia nevyhnú zaradeniu pšenice po obilnine, kukurici či iných, menej vhodných predplodinách. Tu je potrebné v samom začiatku správne zvoliť odrodu, ktorá zvláda pestovanie po horšej predplodine alebo neskorú sejbu. V tomto vám bude nápomocná tabuľka na strane 2 tohto katalógu. Rovnako tak doporučené výsevky a termíny sejby pre konkrétnu odrodu nájdete u jednotlivých odrôd.

Pre konkrétne doporučenie na reguláciu porastu, ošetrenie fungicídnymi a ďalšími prípravkami na ochranu rastlín doporučujeme kontaktovať chemické firmy či nezávislých poradcov. Pokiaľ to daná odroda či porast vyžaduje, malo by byť základným ošetrením proti poliehaniu vhodné skrátenie a spevnenie stebla v skorých fázach vývoja (BBCH 30–33), pretože spodné internódiá sú u pšenice najdlhšie. Fungicídnu ochranu vykonávajte podľa potreby jednotlivej odrody, aktuálneho infekčného tlaku a predplodiny.

Štandardom je ošetrenie proti listovým chorobám behom stĺpkovania a následná aplikácia fungicídu do klasu proti klasovým chorobám s účinkom na choroby vlajkového listu.

V našom sortimente nájdete aj odrody, ktoré zvládnu pestovanie s jedným fungicídom, napríklad: LG Absalon, LG Aikido, LG Keramik, LG Lunaris, prípadne ďalšie.

Výživa pšenice by mala vychádzať zo základných normativov na odber živín na 1 t zrna a odpovedajúceho množstva slamy a koreňov. Pšenica ozimná odčerpá v priemere 25 kg dusíka (N), 5 kg fosforu (P), 20 kg draslíka (K), 2,4 kg horčíka (Mg), 5 kg síry (S) a 4,2 kg vápnika (Ca).

Hnojenie dusíkom

Pre hnojenie dusíkom je dobré vychádzať z predplodiny, aktuálnej zásobenos􀆟 pôdy dusíkom (prípadne aj sírou) a z predpokladanej mineralizácie organických látok v pôde. Výživa dusíkom by mala rešpektovať ten úrodotvorný prvok, ktorý má najväčší význam pre úrodu danej odrody.

U odrôd, ktoré tvoria úrodu produktívností klasu posilňujeme hnojenie dusíkom pri 1. a 2. produkčnom hnojení. Naopak u tých, ktoré tvoria úrodu počtom odnoží a hustotou porastu, je potrebné posilniť regeneračné hnojenie, prípadne už aj hnojenie základné. U kompenzačných typov musíme rešpektovať jednotlivé odlišnosti v skupine. Pokiaľ tvorí úrodu odroda napr. hustotou porastu a počtom zŕn v klase, je potrebné najväčšiu pozornosť venovať regeneračnému a 1. produkčnému hnojeniu dusíkom. Celkovú dávku dusíka pre potravinársku (pekárenskú) pšenicu aplikovanú v priebehu priebehu vegetácie delíme na:

• regeneračné hnojenie - robíme čo možno najskôr na jar, vo fáze odnožovania (BBCH 21–29) v dávke 40–70 kg N/ha v ľahko prístupnej forme

• 1. produkčné hnojenie - vo fáze začiatku stĺpkovania (BBCH 30–32 - objavenia 1.–2. kolienka) v ľahko prístupnej forme napr. LAV, LAD, DAM v dávke 40–60 kg N/ha

• 2. produkčné hnojenie – vo fáze objavenia a rozvinu􀆟 a posledného (vlajkového) listu - pozor na poškodenie vlajkového listu (BBCH 37–39) v dávke 20–30 kg N/ha

• kvalitatívne prihnojenie - podľa potreby, najmä u potravinárskych odrôd - začiatok klasenia (BBCH 49–51) prípadne už spojiť s 2. produkčným hnojením u veľmi skorých odrôd a v suchších oblastiach v dávke 20–30 kg N/ha

Do výživy odrôd s najlepšou pekárenskou kvalitou E či A je dobré zaradiť tiež hnojenie sírou, ktorá je nevyhnutná pre syntézu bielkovín (zvyšuje sa obsah a kvalita NL v zrne), a ktorej je v posledných rokoch v pôde nedostatok.

U odrôd pšenice určených pre pečivárenské účely tzn. pre výrobu oblátok a sušienok je nutné prispôsobiť celkovú dávku N požiadavkám spracovateľa, ktorý chce spravidla obsah NL v zrne do 11,5 %. Preto sa väčšinou znižuje celková dávka dodaného dusíka o 30–50 % (na 80–140 kg N/ha podľa očakávanej úrody) a dusík aplikujeme iba pri regeneračnom a produkčnom hnojení (kvalitatívne hnojenie v tomto prípade úplne vynechávame).

Pri pestovaní pšenice pre kŕmne účely, prípadne pre škrobárenské či liehovarnícke využitie opäť môžeme vynechať kvalitatívne hnojenie dusíkom, znížiť celkovú dávku N a zamerať sa na výživu, ktorá maximalizuje dosiahnutú úrodu, podľa dominantného úrodotvorného prvku.